Sexuálne násilie a zneužívanie detí

Problematika sexuálneho zneužívania detí je vážnou, ale veľmi aktuálnou témou súčasnosti. Nedostatočná informovanosť  a často ľahostajnosťľudí však zvýhodňuje páchateľa a jeho obeť stavia do nevýhodnej pozície. Nikto z dospelých bynemal byť ľahostajný a nemal utajovať odhalené zneužívanie, ale mal by sa snažiť deťom v ich nerovnom a bezbrannom postavení voči dospelému páchateľovi pomôcť. Sexuálne zneužívanie detí je vždy aktom násilia. Riešenie problému je  nielen v trestnej represii voči páchateľovi, ale najmä v  prevencii a informovanosti.
Existuje mnoho definícií spojenia sexuálne zneužívanie. Nie je ľahké nájsť takú, ktorá by uspokojovala každého. Zdravotná komisia Rady Európy z roku 1992 ho vymedzuje ako „nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnym kontaktom, činnosti či správaniu“.
Podľa Elliotovej (1995) pod sexuálnym zneužívaním rozumieme „využívanie osoby mladšej ako 15 rokov na sexuálne pôžitky, uspokojenie či iný prospech dospelou osobou, spravidla výrazne staršou. Ak je však dieťa od osoby, ktorá ho zneužíva, závislé (rodič, učiteľ...), predlžuje sa veková hranica, keď hovoríme o zneužívaní, až do 18 rokov. K sexuálnemu zneužitiu môže dôjsť aj u dospelých osôb, ak sú zbavené svojprávnosti. Sexuálnu aktivitu s použitím násilia charakterizujeme ako znásilnenie, sexuálnu aktivitu medzi najbližšími príbuznými ako incest. Sexuálne aktivity medzi deťmi mladšími ako 15 rokov sa u nás považujú len za poruchy správania“.
Podľa Vlčkovej (2001) zahŕňa sexuálne zneužívanie akékoľvek dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti alebo kto sa dostal s dieťaťom do nejakého kontaktu (rodič, príbuzný, priateľ, odborný, resp. dobrovoľný pracovník alebo celkom cudzia osoba).
Podľa Cvikovej (1997) sú sexuálnym zneužívaním akékoľvek sexuálne aktivity dospelého zamerané na dieťa, ktoré na aktuálnej úrovni svojho emocionálneho a intelektuálneho vývoja nie je schopné s týmito sexuálnymi aktivitami informovane a slobodne súhlasiť. Dospelý pritom využíva asymetrické mocenské vzťahy medzi dospelými a deťmi, aby dieťa prehovoril a prinútil ku kooperácii. Zaväzuje dieťa mlčaním a tým ho odsudzuje na bezbrannosť a bezmocnosť.
V novom slovenskom trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. sa nachádza celý rad ustanovení na ochranu detí a mládeže v trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti a v trestných činoch proti rodine a mládeži. Trestným činom je obchodovanie s deťmi (§ 180), znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200), a sexuálne zneužívanie osoby mladšej ako 15 rokov (§ 201). Aj osoby, ktoré, zneužívajúc svoju autoritu a závislosť osoby mladšej ako 18 rokov alebo osoby zverenej, pohnú ju k súloži alebo iným spôsobom sexuálne zneužijú, tým spáchajú trestný čin (§ 202). Trestnými činmi sú aj súlož medzi príbuznými (incest), odloženie (§ 205) a opustenie dieťaťa (§ 206), zanedbanie povinnej výživy (§ 207), týranie blízkej a zverenej osoby (§ 208) i ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211).
Zákon presne definuje všetky dôležité pojmy (chránená, zverená, blízka, mladistvá osoba, trestnoprávna zodpovednosť...) vo výklade pojmomov.